Tým pádom niekde benzín a nafta je, niekde nastávajú výpadky. Pravda, vo všeobecnosti krajina funguje. Výpadok síce predstavuje štvrtinu rafinérskej kapacity, ale časť išla na vývoz, navyše výpadky sa už začali riešiť dovozom, takže hospodárstvo ako také bytostne ohrozené nie je.

Ale je to nepríjemné, miestami veľmi, podobne ako sú nepríjemné neustále nálety dronov v niektorých oblastiach a problémy v zásobovaní Krymu (elektrinou, pohonnými hmotami, atď.).

Rusko na to bude reagovať. Po voľbách do Dumy (končia 20. septembra) sa dosť pravdepodobne vyhlási nejaká forma mobilizácie. Ak dovtedy nezačnú aspoň neformálne rokovania.

Mobilizácia bude znamenať, že na Ukrajine už nebudú pôsobiť len vojaci-profesionáli, ale povolá sa nejaká časť obyvateľstva spadajúceho pod brannú povinnosť. A zavedú sa niektoré prvky hospodárskej mobilizácie. Tým skončí "špeciálna vojenská operácie" a začne sa niečo podobné plnoformátovej vojne. 

Tú Ukrajina sotva môže vyhrať. Rusko sa totiž bude snažiť do decembra vrhnúť na front aspoň 200 tisíc nových vojakov (útočné oddiely, operátori dronov, atď.). Na to Ukrajina v podstate nemá odpoveď (môže povolať najmladšie ročníky, ale tým jej možnosti skončia, pričom už teraz sa obyvateľstvo povolávaniu najmladších zúrivo bráni, kým Rusko ešte má k dispozícii niekoľko kohort).

Mimochodom, Rusko vojnovú operáciu úzkostlivo nazývalo ŠVO jednak z dôvodu, aby neplašilo vlastné obyvateľstvo tým, že sú vo vojne a budú hroziť obmedzenia bežného života (čo sa dlho darilo zabezpečovať) ale čiastočne aj preto, že nasadenie mobilizovaných vojakov už proste je plnoformátová vojna, dvoch národov (už nie "proti režimu"). A to ešte viac komplikuje možnosti neskôr vzťahy normalizovať.

Spať k tomu, čo sa bude diať: spolu s vrhnutím čerstvých síl na front v decembri Rusko zbombarduje energetickú infraštruktúru Kyjeva a prežiť tam zimu bude komplikované.

Toto je pomerne jednoznačná cesta. To, s čím si Rusko, naopak, nevie rady, sú práve útoky dovnútra jeho územia. Niektoré európske krajiny tento rok začali zásobovať Ukrajinu veľkým množstvom dronov, plus sa niektoré už ani netaja tým, že na útoky dovnútra Ruska dodávajú dáta, know-how a riadenie. 

Rusko to síce považuje za veľmi vážnu eskaláciu, ale v zásade nevie ako odpovedať. Ruskí propagandisti síce zdôrazňujú možnosť použitia taktických jadrových zbraní (napríklad demonštratívne niekde v severnom Atlaniku blízko Nórska), s cieľom odstrašiť sponzorov Kyjeva, ale Kremeľ veľmi dobre vie, že to by tamer iste znamenalo úplný koniec kontaktov s Ruskom z väčšiny rozhodujúcich krajín sveta. 

Podobne nejaká forma útoku na ciele na území EÚ by bola veľmi riskantná (EÚ vie odpovedať, napríklad blokádou Kaliningradu, hlavne by ale hocijaký, aj malý útok na cieľ na území EÚ zle pôsobil na európsku verejnú mienku).

Kým ale ruskí špecialisti riešia, čo s týmto problémom, zároveň si uvedomujú, že naťahovanie konfliktu je riskantné, práve kvôli normalizácii vojenských aktivít smerom dovnútra Ruska. Ostreľovanie sa stáva "normálnym".

A tak sa Rusi chystajú na ráznejší tlak, s cieľom vojnu už ukončiť. Zelenskyj to dobre vie, aj preto verejne vydal pokyn pripravovať sa na mierové rozhovory (a hlavnú fázu ukončiť pred zimou, teda pred ďalším utrpením počas mrazov). 

Do nich pôjde s tým, že Rusku zabránil dobyť celý Donbas, plus mu zasadil vážne dronové údery, čo mu umožní vystupovať ako niekto, kto nekapituloval, ale vyjednal mier ako rovný s rovným.

Aj predstavitelia EÚ to vedia, aj preto došlo k vytvoreniu stálej linky medzi zahraničnou službou únie a Kremľom.

Ten, kto to teraz komplikuje, je Donald Trump. Presnejšie, ukrajinský konflikt je vo veľkej miere o tom, kto si z pološtátu bohatého na prírodné zdroje a ľudské kapacity urve čo najviac.

Trump a Zelenskyj pred časom podpísali dohovor o americkom prístupe k časti ukrajinského nerastného bohatstva (BlackRock koordinuje prvé konkrétne zmluvy). Trump ale cíti možnosť z Ukrajiny získať ešte niečo viac. Preto teraz zrazu okatá podpora Kyjevu, vrátane sľubov o licenčnej výrobe Patriotov a podobne (plná licenčná výroba je v skutočnosti sotva reálna). Preto na ukrajinskej strane príprava dealov o povojnovom využívaní ukrajinských zbrojných kapacít. 

A od toho, ako nenásytne sa bude teraz deliť povojnová Ukrajina, bude záležať, ako pokojné či, naopak, krvavé bude finále celého tohto hnusného konfliktu. 

Buď sa v septembri viac-menej povie, ok, už to nemá zmysel šponovať, poďme nejako vyrokovať koniec, s klauzulami formulovanými tak, aby každá strana mohla povedať, že ona vyhrala. Alebo mobilizácia a eskalácia. 

Na rozdiel od toho, čo často tvrdí propaganda, konflikt nikdy v Rusku nebol populárny (čo ukázala aj popularita Prigožina pred a počas pokusu o vzburu). 

Samozrejme, atlantická a nemecká propaganda sa aj tu snaží o svojské mentálne eskapády: tvrdiť, že Rusi sú mentálne rozťahovační, napriek tomu, že v Rusku samotnom, medzi jeho obyvateľstvom, drvivo prevláda súhlas s videním konfliktu ako nutnou obranou.

A to po prekročení červenej línie (úzusu, platného už od začiatku 90. rokov, a dlhé roky aj dodržiavaného Západom, že Ukrajina musí ostať vojensky neutrálna, teda nesmie či už formálne alebo neformálne úzko spolupracovať so západnými mocnosťami).

A po konci konfliktu bude aj v Rusku ťažké obdobie, po opadnutí najtvrdšej kontroly informácií, obdobie spytovania, či sa nedalo postupovať celkovo inak, či nedošlo v priebehu toho celého k neospravedlniteľným chybám, atď.

Toto ale bude ešte oveľa viac platiť v prípade Ukrajiny. Mimochodom, aj Slovensko, aj keď je malá krajina, môže nasledujúce roky zohrávať aj celkom dôležitú rolu pri nastavovaní hlbších kontaktov vnútri Ukrajiny, s európskymi krajinami. Inak hrozí, že to tam opäť do značnej miery budú mať pod kontrolou USA, podobne ako v roku 2014 a po ňom.

Smutný záver: konflikt mohol dávno skončiť, ak by sa toľko neklamalo. Už v roku 2022 propaganda intenzívne šírila príbehy o tom, ako Rusku už dochádzajú rakety, onedlho sú hotoví, podobne, ako sa im rýchlo míňajú tanky, munícia. 

Teraz sa obdobne na základe útokov dovnútra Ruska živí obraz toho, ako Rusko môže čoskoro prehrať. A nešíria to len všelijakí dulebovia na Slovensku. Táto propaganda je silná, a nie nadarmo znalci pomerov zdôrazňujú, ako v roku 2022 mierové rokovania Zelenskyj zarezal práve po tom, ako mu kľúčoví západní politici povedali, že Rusko už ďalej nepostúpi a, naopak, Ukrajina na čele so Zelenským ho porazí.

A ešte jedna kľúčová vec: USA majú okrem iného aj záujem práve na tom, aby to finále bolo komplikované a znemožnilo sa tak rýchle obnovenie vzťahov EÚ s Ruskom. Aj toto sa skrýva (práve po prvých kontaktoch zo sekretariátu v Bruseli s Putinovým poradcom Ušakovom) za snahou Donalda o privinutie si kyjevského herca čo najviac k hrudi. A sľuby o podpore a raketách.

Je ale v mimoriadne silnom záujme EÚ (nie rôznych atlantických agentov vo vrcholových pozíciách, ale v reálnom záujme členských krajín) tie vzťahy potom postupne napraviť.

Hrá sa o veľa. Veľmi veľmi veľa. O to, či bude EÚ v područí veľmoci spoza Atlantiku, alebo či dokáže využiť súperenie ostatných veľmocí vo svoj prospech. 

Dnes na to chýbajú v EÚ štátnici, ale verejná mienka sa vyvíja, v rámci nej aj voličské preferencie, uvidíme, ako to bude ďalej v budúcnosti.